Dabru emet: Židovské vyhlásenie o kresťanoch a kresťanstve

Národný projekt židovských vedcov¹ 

10. septembra 2000

V posledných rokoch nastal v židovsko-kresťanských vzťahoch dramatický a nevídaný posun. Počas takmer dvoch tisícročí židovského vyhnanstva zvykli kresťania opisovať judaizmus ako náboženstvo, ktoré zlyhalo, alebo prinajlepšom ako náboženstvo, ktoré pripravilo cestu kresťanstvu a je v ňom zavŕšené. Lenže počas desaťročí od holokaustu sa kresťanstvo výrazne zmenilo. Čoraz viac oficiálnych cirkevných subjektov, aj katolíckych, aj protestantských, vyjadrilo vo verejných vyhláseniach svoju ľútosť nad kresťanským nespravodlivým zaobchádzaním so židmi a judaizmom. Tieto vyhlásenia navyše uvádzajú, že kresťanské učenie a ohlasovanie môžu a musia byť upravené tak, aby potvrdili Božiu trvalú zmluvu so židovským ľudom a uctili si prínos judaizmu pre svetovú civilizáciu a kresťanské náboženstvo.

Sme presvedčení, že tieto zmeny si zaslúžia premyslenú židovskú odpoveď. Hovoríme len za seba – za skupinu židovských vedcov z rôznych smerov judaizmu. Sme presvedčení, že nastal čas, aby sa židia dozvedeli o úsilí kresťanov vážiť si judaizmus. Sme presvedčení, že nastal čas, aby sa židia zamysleli nad tým, čo môže teraz judaizmus povedať o kresťanstve. Ako prvý krok ponúkame osem stručných vyjadrení o tom, ako sa môžu židia a kresťania týkať jedni druhých.

Židia a kresťania sa klaňajú tomu istému Bohu. Pred nástupom kresťanstva sa Bohu Izraela klaňali jedine židia. Lenže aj kresťania sa klaňajú Bohu Abraháma, Izáka a Jakuba, Stvoriteľovi nebies a zeme. Hoci kresťanský kult nie je pre židov uskutočniteľnou náboženskou alternatívou, ako židovskí teológovia máme radosť z toho, že cez kresťanstvo vstúpili do vzťahu s Bohom Izraela stámilióny ľudí.

Židia a kresťania hľadajú spoľahlivý prameň v tej istej knihe – Biblii (ktorú židia nazývajú „Tanach“ a kresťania „Starý zákon“). Obraciame sa k nej pre náboženskú orientáciu, duchovné obohatenie a vzdelávanie v spoločenstve, jedni aj druhí si odnášame podobné ponaučenia: Boh stvoril vesmír a udržiava ho; Boh ustanovil zmluvu s ľudom Izraela, Božie zjavené slovo vedie Izrael k spravodlivosti života; a Boh nakoniec vykúpi Izrael aj celý svet. Židia a kresťania pritom interpretujú Bibliu v mnohom odlišne. Takéto rozdiely je potrebné vždy rešpektovať.

Kresťania vedia rešpektovať nárok židovského ľudu na krajinu Izrael. Od holokaustu bolo pre Židov najdôležitejšou udalosťou obnovenie židovského štátu v zasľúbenej zemi. Ako príslušníci náboženstva založeného na Biblii kresťania uznávajú, že Izrael bol prisľúbený – a daný – Židom ako fyzické centrum zmluvy medzi nimi a Bohom. Mnohí kresťania podporujú Štát Izrael z oveľa hlbších, než len politických dôvodov. Ako židia si túto podporu ceníme. Uznávame tiež, že židovská tradícia nariaďuje spravodlivosť pre všetkých Nežidov, ktorí obývajú židovský štát.

Židia a kresťania prijímajú morálne princípy Tóry. Pre morálne zásady Tóry je centrálna neodňateľná svätosť a dôstojnosť každej ľudskej bytosti. Všetci sme boli stvorení na Boží obraz. Tento spoločný morálny dôraz môže byť základom zlepšeného vzťahu medzi dvoma našimi komunitami. Môže byť tiež základom silného svedectva pre celé ľudstvo, čo sa týka zlepšenia života našich blížnych a postavenia sa proti nemorálnostiam a modlárstvam, ktoré nám škodia a robia nás horšími. Takéto svedectvo je potrebné osobitne po nevídaných hrôzach minulého storočia.

Nacizmus nebol kresťanským fenoménom. Nacistická ideológia by sa nebola mohla uchytiť ani uskutočniť bez dlhých dejín kresťanského antijudaizmu a kresťanského násilia voči židom. Na nacistických krutostiach voči Židom sa podieľalo alebo s nimi sympatizovalo priveľa kresťanov. Ďalší kresťania proti týmto zverstvám neprotestovali dostatočne. Ale samotný nacizmus nebol nevyhnutným dôsledkom kresťanstva. Keby bolo nacistické vyhladzovanie Židov úplne úspešné, jeho vražedná zúrivosť by sa viac obrátila priamo na kresťanov. S vďačnosťou vyjadrujeme uznanie tým kresťanom, ktorí riskovali alebo obetovali svoje životy, aby zachránili Židov počas nacistického režimu. So zreteľom na to podporujeme, aby v kresťanskej teológii pokračovalo nedávne úsilie o jednoznačné odmietnutie pohŕdania judaizmom a židovským ľudom. Chválime tých kresťanov, ktorí odmietajú toto učenie o pohŕdaní, a neviníme ich za hriechy, ktoré spáchali ich predkovia.

Ľudsky nezmieriteľný rozdiel medzi židmi a kresťanmi sa neurovná, kým Boh nevykúpi celý svet, ako prisľúbil v Písme. Kresťania poznávajú Boha a slúžia mu prostredníctvom Ježiša Krista a kresťanskej tradície. Židia poznávajú Boha a slúžia mu prostredníctvom Tóry a židovskej tradície. Tento rozdiel sa neurovná tým, že jedna komunita bude trvať na tom, že vykladá Písmo presnejšie ako tá druhá; ani tým, že nad ňou bude uplatňovať politickú moc. Židia si môžu vážiť vernosť kresťanov ich zjaveniu, práve tak ako my očakávame od kresťanov, že si budú vážiť našu vernosť nášmu zjaveniu. Ani žid, ani kresťan by nemal byť nútený uznať učenie druhej komunity.

Nový vzťah medzi židmi a kresťanmi neoslabí židovské praktizovanie (viery). Zlepšený vzájomný vzťah neurýchli kultúrnu a náboženskú asimiláciu, ktorej sa židia právom obávajú. Nezmení tradičné židovské formy kultu ani nezvýši podiel miešaných manželstiev medzi židmi a nežidmi, ani nepresvedčí viac židov prestúpiť na kresťanstvo, ani nevytvorí nežiaduce zmiešanie judaizmu a kresťanstva. Vážime si kresťanstvo ako náboženstvo, ktoré má pôvod v rámci judaizmu a ktoré s ním má stále významné kontakty. Kresťanstvo nevnímame ako rozšírenie judaizmu. Len ak budeme mať v láske naše vlastné tradície, môžeme uskutočňovať tento vzťah v úplnosti.

Židia a kresťania musia spolupracovať na spravodlivosti a pokoji. Židia a kresťania, každý svojím vlastným spôsobom, si uvedomujú nevykúpený stav sveta, ktorý sa odráža v pretrvávajúcom prenasledovaní, chudobe, ponižovaní a utrpení ľudí. Aj keď spravodlivosť a pokoj patria v konečnom dôsledku Bohu, naše spojené úsilie spolu s ďalšími z iných spoločenstiev viery pomôžu priniesť Božie kráľovstvo, v ktoré dúfame a po ktorom túžime. Oddelene aj spoločne musíme pracovať na tom, aby sme do nášho sveta vnášali spravodlivosť a pokoj. V tomto snažení sa riadime víziou prorokov Izraela:

V budúcich dňoch bude pevne stáť vrch Pánovho domu na vrchole hôr vyvýšený nad pahorky. Budú k nemu prúdiť všetky národy a putovať mnohé kmene a povedia si: „Poďme, vystúpme na Pánov vrch, do domu Jakubovho Boha, aby nás poučil o svojich cestách a my budeme kráčať po jeho chodníkoch“ (Izaiáš 2, 2 – 3).

Tikva Frymer-Kensky, University of Chicago
David Novak, University of Toronto
Peter Ochs, University of Virginia
Michael Signer, University of Notre Dame
Národný projekt židovských vedcov