Plniť vôľu nášho Otca na nebesiach: Smerom k partnerstvu medzi židmi a kresťanmi

Skupina ortodoxných rabínov

3. decembra 2015

Po takmer dvoch tisícročiach vzájomného nepriateľstva a odcudzenia my, ortodoxní rabíni, ktorí vedieme komunity, inštitúcie a semináre v Izraeli, Spojených štátoch amerických a Európe, si teraz uvedomujeme historickú príležitosť pred nami. Usilujeme sa plniť vôľu nášho Otca na nebesiach tým, že prijímame podanú ruku našich kresťanských bratov a sestier. Pri riešení morálnych výziev našej doby musia židia a kresťania partnersky spolupracovať.

1. Šoa sa skončila pred sedemdesiatimi rokmi. Išlo o zvrátené vyvrcholenie stáročí neúcty, útlaku a odmietania židov a následného nepriateľstva, ktoré vzniklo medzi židmi a kresťanmi. Spätne je jasné, že neschopnosť zastaviť toto pohŕdanie a viesť konštruktívny dialóg pre dobro ľudstva oslabilo odpor voči sile zla antisemitizmu, ktorá uvrhla svet do vraždenia a genocídy.

2. Uznávame, že od Druhého vatikánskeho koncilu sa oficiálne učenie Katolíckej cirkvi o judaizme zásadne a nenávratne zmenilo. Promulgovanie Nostra aetate pred päťdesiatimi rokmi začalo proces zmierenia medzi našimi dvoma komunitami. Nostra aetate a ňou inšpirované neskoršie oficiálne cirkevné dokumenty jednoznačne odmietajú akúkoľvek formu antisemitizmu, potvrdzujú večnú zmluvu medzi B-hom a židovským ľudom, odmietajú b‑hovraždu a zdôrazňujú jedinečný vzťah medzi kresťanmi a židmi, ktorých pápež Ján Pavol II. nazval „našimi staršími bratmi“ a pápež Benedikt XVI. „našimi otcami vo viere“. Na tomto základe začali katolíci a ďalší predstavitelia kresťanstva úprimný dialóg so židmi, ktorý sa počas posledných piatich desaťročí rozvíja. Oceňujeme, že Cirkev potvrdila jedinečné miesto, ktoré Izrael zaujíma v posvätných dejinách a definitívnom vykúpení sveta. Dnes majú židia s mnohými kresťanmi skúsenosť úprimnej lásky a úcty, ktorú vyjadrujú prostredníctvom mnohých iniciatív dialógu, stretnutí a konferencií po celom svete.

3. Uznávame, tak ako Maimonides a Jehuda Halevi,¹ že kresťanstvo nie je náhoda ani omyl, ale chcený výsledok B-žej vôle a dar národom. B-h chcel oddelením judaizmu od kresťanstva odluku medzi partnermi s významnými teologickými rozdielmi, nie odluku medzi nepriateľmi. Rabín Jacob Emden napísal, že „Ježiš priniesol svetu dvojité dobro. Na jednej strane majestátne posilnil Mojžišovu Tóru… a ani jeden z našich učencov nezdôrazňoval nemennosť Tóry výraznejšie. Na druhej strane odstránil spomedzi národov modly a zaviazal ich siedmimi Noemovými prikázaniami, aby nekonali ako poľná zver, a pevne im vštepil morálne vlastnosti… Kresťania sú spoločenstvá, ktoré konajú kvôli nebesiam a majú pretrvať; ich úmysel je motivovaný nebesami a odmena ich neminie“.² Rabín Samson Rafael Hirsch nás učil, že kresťania „prijali židovskú Bibliu Starého zákona ako knihu B-žieho zjavenia. Hlásia sa k viere v B-ha nebies a zeme, ako ho opisuje Biblia, a uznávajú zvrchovanosť B-žej prozreteľnosti“.³ Teraz, keď Katolícka cirkev uznala večnú zmluvu medzi B-hom a Izraelom, môžeme my židia uznať trvalú konštruktívnu platnosť kresťanstva ako nášho partnera pri vykúpení sveta, bez obáv, že to bude zneužité na misionárske účely. Ako uviedla Bilaterálna komisia Vrchného rabinátu Izraela so Svätou stolicou pod vedením rabína Šeara Jašuva Cohena: „Už nie sme nepriatelia, ale jednoznační partneri pri formulovaní morálnych hodnôt nevyhnutných na prežitie a pre blaho ľudstva.“⁴ Ani jeden z nás nemôže naplniť B-žie poslanie na tomto svete sám.

4. Židia aj kresťania majú spoločné zmluvné poslanie zdokonaľovať svet pod zvrchovanosťou Všemohúceho, aby celé ľudstvo vzývalo jeho meno a aby boli zo zeme odstránené ohavnosti. Chápeme váhanie oboch strán uznať túto pravdu a vyzývame naše komunity, aby prekonali obavy a vytvorili vzťah dôvery a úcty. Rabín Hirsch tiež učil, že Talmud kladie kresťanov „z hľadiska povinností medzi človekom a človekom presne na tú istú úroveň ako židov. Majú nárok na výhody spojené nielen so všetkými povinnosťami týkajúcimi sa spravodlivosti, ale aj na výhody spojené s aktívnou ľudskou bratskou láskou“. V minulosti sa na vzťahy medzi kresťanmi a židmi často nazeralo cez nepriateľský vzťah Ezaua a Jakuba, ale rabín Naftali Zvi Berliner (Neciv) už koncom 19. storočia pochopil, že B-h určil, aby židia a kresťania boli láskyplnými partnermi: „V budúcnosti, keď čistý duch pohne Ezauove deti k tomu, aby uznali izraelský národ a jeho cnosti, potom aj nás pohne k tomu, aby sme uznali, že Ezau je náš brat.“⁵

5. My židia a kresťania máme oveľa viacej toho, čo nás spája, než toho, čo nás rozdeľuje: etický monoteizmus Abraháma; vzťah s jediným Stvoriteľom nebies a zeme, ktorý nás všetkých miluje a stará sa o nás; židovské Sväté písma; vieru v záväznú tradíciu; a hodnoty života, rodiny, milosrdnej spravodlivosti, práva, neodňateľnej slobody, univerzálnej lásky a definitívneho svetového pokoja. Rabín Moses Rivkis (Be‘er Hagoleh) to potvrdzuje, keď napísal, že „učenci sa zmieňovali len o vtedajšom modloslužobníkovi, ktorý neveril v stvorenie sveta, exodus, B-žie zázračné skutky a B-hom daný Zákon. V protiklade k tomu národy, medzi ktorými sme rozptýlení, veria vo všetky tieto najpodstatnejšie skutočnosti náboženstva“.⁶

6. Naše partnerstvo žiadnym spôsobom nezmenšuje pretrvávajúce rozdiely medzi našimi dvoma komunitami a dvoma náboženstvami. Hoci potvrdzujeme základné etické záväzky, ktoré majú všetci ľudia pred B-hom, a ktoré judaizmus vždy učil prostredníctvom univerzálnej Noemovej zmluvy, veríme, že B-h využíva na zjavenie svojej pravdy mnohých poslov.

7. Napodobňovaním B-ha musia židia a kresťania poskytnúť príklady služby, bezpodmienečnej lásky a svätosti. Všetci sme stvorení na svätý obraz B-ží a židia aj kresťania zostanú verní tejto zmluve tým, že budú spolu zohrávať aktívnu úlohu pri vykúpení sveta.